STATICKÁ BEZPEČNOSŤ BUDOV

Z hľadiska prevádzky bytového domu považujem za nanajvýš vhodné, aby odborník na technické zariadenie budov vykonával odbornú obhliadku zariadení aspoň raz za 10 rokov, pretože aj keď životnosť rozvodov je plánovaná na cca 30 rokov, nedajú sa vylúčiť menšie problémy aj skôr. Statik by mal vykonať odbornú obhliadku celej stavby najmenej raz za 20 rokov života panelovej stavby aj s vyhotovením jej kompletnej diagnostiky vrátane systémových porúch. Zvlášť takúto obhliadku musí statik vykonať pred vyhotovením projektu pre obnovu bytového domu so zateplením a odstránením systémových porúch. Tu je potrebné upozorniť, že od 1. apríla 2010 platia aj na Slovensku eurokódy pre výpočet statiky budov. Hlavný rozdiel oproti slovenským statickým normám je, že v prípade akéhokoľvek zásahu do konštrukcie panelového domu je statik povinný prepočítať statiku celého domu. Aj pri zatepľovaní. Poľutovaniahodné je, že napriek platnosti eurokódu od 1. apríla 2010, niektoré tavebné úrady vydávajú stavebné povolenia na stavebné úpravy, ktorých statika je počítaná podľa už neplatnej národnej normy. Vydávajú súhlas bez statického prepočtu podľa eurokódu na zasklievanie predsunutých loggií, zateplovanie bez diagnostiky a opravy spojov, stavebné úpravy vytváraním nových otvorov v panely, vyberanie celých panelových stien v konštrukcii domu, výmena bytových ľahkých plastových jadier za murované z pórebetónových hmôt a pod. čím zmenia silové záťažové statické pomery stavby a prakticky negatívne menia jej statickú bezpečnosť. Najvážnejšie zásahy sú v panelových bytových domoch, ktoré majitelia alebo správcovia ani neohlásia na príslušné stavebné úrady. Takéto zmeny sú v skutočnosti nekontrovateľné a v mnohých prípadoch sú to zásady do nosného systému panelového bytového domu. Majitelia bytov si neuvedomujú, že oni sú majiteľmi bytov v bytovom dome a oni rozhodujú a sú zodpovední za rozhodnutie ako s ním naložia. Po takýchto nevhodných úpravách bez serióznej statickej diagnostiky a posúdenia často vznikajú ďalšie poruchy a poškodenia, napr.praskanie vnútorných alebo obvodových panelov, ktoré pripisujú systémovým poruchám ostáva. Je známe, že fasádny panel hlavne po r.1970 bol pre niektoré konštrukčné systémy sendvičový v skladbe betón, izolácia, betón. Jeho zaťaženie sa zväčšuje na vnútornej strane čím vzniká excentrické zaťaženie, t.j. na vnútornej strane, kde sú položené stropné panely a na vonkajšej strane vznikajú trhliny. Pri návalových dažďoch po fasáde tečie dažďová voda, ktorá sa dostane do spomenutých trhlín čím sa zvyšuje vnútorná vlhkosť hmoty panelu a zhoršujú sa tak jeho technickotepelné parametre. Vo väčšine prípadov sa po zateplení vnútorná vlhkosť takto navlhnutého panelu stáva živnou pôdou pre plesne v oblasti kotvenia panelov (rohy, kúty) a za tento stav sa potom viní zateplenie… Zvýšené excentrické zaťaženie ostáva. Aby sa týmto nepríjemnostiam predišlo je nevyhnutné aby statik so stavebným dozorom pripravovali odborné podklady pred spracovaním projektu a so svojimi zisteniami oboznámili správcu bytového domu a jeho vlastníka, prípadne spoluvlastníkov. Zistené skutočnosti musí projektant zahrnúť do projektu v časti odbornej obhliadky a diagnostiky, a tie potom konštrukčne riešiť v dokumentácii aj s detailami riešení. V prípade, že projektová dokumentácia neobsahuje kompletnú diagnostiku systémových porúch statika, odporúčam takúto dokumentáciu od projektanta neprevziať.

Autor: Ivan Pauer, prezident SASDARS

((1) Zdroj: MDVRR SR )

30.apr.2011