STAVEBNÝ ZÁKON

avšak veríme, že to nebude ani jedna verzia, ktorú ministerstvo prezentovalo počas rozhovorov od novembra 2017 do augusta 2018.

Ministerstvo dňa 25.10.20108 prostredníctvom  pána ministra zverejnilo informáciu, že úspešne dokončuje prípravu „Nového stavebného zákona“, ktorý sa bude skladať z dvoch zákonov. Bude to doterajší „Zákon o územnom plánovaní“ a „Zákon o výstavbe“ namiesto pôvodného názvu Zákona o stavebnom poriadku.

Naša komora má k pripravovaným právnym úpravám viac vážnych a zásadných pripomienok ale spomeniem aspoň tie základné:

1/ Zákon o územnom plánovaní :

Objektívne treba uznať, že tvorcovia časti návrhu stavebnej legislatívy o územnom plánovaní navrhujú určitý zjednodušený spôsob územného konania, ktorý by mal byť v konečnom dôsledku prínosom pre skrátenie tohto procesu. Naša komora toto považuje za prínos, zásadne však trváme na tom, aby základným pilierom plánovania akejkoľvek výstavby bol záväzný urbanistický dokument – generel silou zákona na obdobie najmenej 20-25 rokov. Vzhľadom na zdevastované právne povedomie politikov a už aj občanov, musí to by to byť „Zákon o urbanizme“.  Stavebná komora SR ho má pripravený, ponúkla ho na rokovanie, ale ministerskí úradníci odmietli o tomto návrhu diskutovať.

Zákon o urbanizme určí, stabilizuje a zaviaže vlády, VUC, okresy, mestá a obce dodržiavať národno-štátnu politiku rozvoja Slovenska vo všetkých základných rozvojových otázkach Slovenskej republiky ako štátu. To znamená, že určí dlhodobé rozvojové najmenej 20-25 ročné smerovanie hospodárskej, ekonomickej, priemyselnej, bezpečnostnej, zamestnaneckej, zdravotnej, sociálnej, vzdelanostnej, bytovej, enviromentálnej, poľnohospodárskej  a potravinovej politiky, o ktorej politici desiatky rokov krásne hovoria, ale nič pre to nerobia a neustále hasia problémy tvorením ďalších problémov. Týmto zákonom sa súčasný charakter Slovenska z realitnej kancelárie s najväčším stavebným pozemkom pre priemysel zmení na štát s ucelenou rozvojovou a stabilnou politikou pre Slovákov a všetkých občanov.  Zákon o urbanizme a urbanizmus samotný je základom pre územné plánovanie! Dokonca aj návrh zákona o územnom plánovaní  MDaV sa miestami odvoláva na urbanizmus, ale nechce ho mať taxatívne upravený v legislatíve. Prečo, to nie je ťažké si domyslieť.  Preto aj na tomto mieste pripomíname ministerstvu, že trváme na zákonnej úprave urbanizmu buď ako samostatný Zákon, alebo zlúčený ako Zákon o urbanizme a územnom plánovaní!! Je už po dvanástej hodine začať chrániť poľnohospodársku pôdu, vodné zdroje, lesy, životné prostredie vôbec a dať Slovensku dlhodobú rozvojovú politiku. Potom nemusíme riešiť odchod našich detí za prácou do západných štátov EU a dovoz pracovnej sily z menej vyspelých štátov do zahraničných montovní, skladov a iných prevádzok na Slovensku vďaka chýbajúcej rozvojovej politiky štátu a Slovenského stavebníctva.

2/ Zákon o výstavbe:

Naša komora počas všetkých rozhovorov o zákone v MDaV, jasne a nie raz definovala nesúhlas s navrhovaným paragrafovým znením aj s dôvodením, že nerieši problémy súčasnej praxe a budúcnosti. Autori návrhu však minimálne dbali na naše návrhy, ale aj na návrhy iných účastníkov.  Naša Stavebná komora má okrem iného zásadné výhrady ku kozmetickej zmene názvu zo stavebného poriadku na nič nehovoriaci „Zákon o výstavbe“, a to aj preto, že kompetenčný zákon nepozná pojem „Výstavba“, pozná len stavebný poriadok a štatút Ministerstva dopravy a výstavby pozná tiež len „Zákon o stavebnom poriadku“. Nesúhlasíme tiež s odobratím kompetencií a prenesený výkon štátnej moci zo stavebných úradov na nový neznámy a nezaužívaný inštitút v povoľovacom konaní stavieb tzv. „Stavebný komisár“, ktorý údajne skráti a zjednoduší stavebné konanie… Autori toho návrhu a výmyslu funkcie „stavebného komisára“ zverujú štátnu moc fyzickej osobe, ktorú ani sami autori nevedia presne definovať, či to bude živnostník, štátny zamestnanec, zamestnanec obce, alebo kto!… Vraj sa to vyrieši vyhláškou! Zavedením stavebných komisárov bude podľa názoru expertov našej komory v reálnej praxi  doslova „Európsky experiment“, a pri súčasnom zrušení vydávania stavebných povolení na jednoduché stavby doslova hazardom v stavebnej praxi! Ľahko sa môže stať, že primátori a starostovia obcí nebudú mať tušenie, čo za stavby  to vyrastajú v ich mestách a obciach. Bude tiež veľmi zaujímavé sledovať, ako budú súdy riešiť pochybenia týchto osôb a ako  MDaV SR v zmysle Programového vyhlásenia vlády v Protikorupčnej doložke MDaV SR doloží a zdôvodní prínos komisára v Stavebnom konaní v odstraňovaní korupcie…

Návrh zákona MDaV vôbec nerieši podmienky na zvýšenie kvality projektových, kontrolných  a vykonávacích – aplikačných remeselných odborných prác na stavbách. Nerieši kontrolu projektov, nerieši obsah vyhotovenia projektov pre urbanizmus, nedostatočne rieši obsah pre územné plánovanie a hlavne vôbec nerieši stupne projektov a ich obsah pre výstavbu – uskutočňovanie stavieb. Definovanie zodpovednosti projektanta a jej rozsahu návrh zákona nerieši prakticky vôbec.

Návrh zákona vôbec nerieši jednoznačnú podmienku zhotovovania stavieb priamo na stavbách kvalifikovanými osobami v aplikačných – remeselných činnostiach. Nemôžeme súhlasiť so všeobecnou definíciou „odborne spôsobilé“ osoby!

Návrh zákona vôbec nerieši  zásadnú a principiálnu otázku získavania odbornej spôsobilosti na výkon kontrolnej a riadiacej činnosť nad vykonávaním stavebných prác, nerieši celoživotné vzdelávanie a nerieši priamu osobnú zodpovednosť všetkých osôb v stavebnom a administratívnom procese stavebnej činnosti. Nekonečné odvolávanie sa na Zákon č.138/92 o autorizácii projektantov s použitím pre priame vykonávanie a kontrolu stavebnej činnosti na stavbách je právny, vecný a v skutočnosti protiprávny paškvil, pretože sa jedná o viazanú podnikateľskú činnosť v zmysle zákona č.455/91 Zb. v aktuálne platnom znení v súčinnosti so zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní. Súdna prax jasne hovorí, že napr. stavebný dozor je prakticky právne nepostihnuteľný! V stavebnej a v súdnej praxi nás život neustále presviedča, že právne postihy chybujúcich zodpovedných osôb v stavebníctve sú prakticky neuskutočniteľné a obeťami so státisícovými až miliónovými škodami bez náhrady sa stávajú investori stavieb.

Návrh zákona tiež jednoznačne nerieši protispoločenské konanie svojvoľnej výstavby nepovolených stavieb, svojvoľných úprav stavieb, spôsob zamedzenia nepovolených stavieb, napriek hrozbám vysokých pokút. V tejto časti je návrh zákona pre verejnosť efektný ale bezzubý! Poukazujeme na skutočnosť, že výstavba nepovolených stavieb je spoločenským problémom a problémom pre štát v rozsahu sotva 1-2 % z problémov celého stavebníctva a spoločenského života občanov…

Za súčasného stavu vymožiteľnosti práva a postupného pretrvávajúceho úpadku odbornosti a morálky v Slovenskom stavebníctve s predpokladaným progresom aj v nasledujúcom období naša komora navrhuje a požaduje, vytvoriť skutočne Nový jednoznačný návrh „Stavebného poriadku, Zákona o urbanizme, Zákona o územnom plánovaní“ s presne definovanými a zrozumiteľnými pojmami, právami, povinnosťami a osobnou zodpovednosťou tak, aby sa v maximálne možnej miere obmedzila možnosť a kreativita „iného právneho názoru“. Zákon musí mať súčasne vlastnosti celospoločenskej objednávky mať vzdelaných stavebných odborníkov, čím vytvorí tlak na prípravu mládeže v strednom a vysokom školstve.

Nesúhlasíme s tým, aby sa tvorcovia a predkladatelia návrhu zákona neustále odvolávali na Európske príklady a vzory zo štátov s často inými tradíciami, zvyklosťami a spôsobmi v stavebnej činnosti po problematických prekladoch dokumentov zo štátov EU do slovenčiny, dúfajúc, že si to nikto neoverí. Tvorcovia tento zákon musia pripraviť pre Slovenské firmy a pre Slovenských občanov so zažitým tradičným systémom a zvyklosťami v stavebnej činnosti na Slovensku.

Záverom konštatujeme, že na základe len týchto niekoľkých uvedených pripomienok naša komora nesúhlasí ani s jedným z predložených návrhov zákonov, vrátane posledného augustového návrhu a neodporúčame ich dopracovanie a schválenie. Opakovane navrhujeme, vyhotoviť veľkú novelu súčasného zákona, vyhotoviť Zákon o urbanizme, alebo novelizovať zákon o územnom plánovaní s doplnením o urbanizmus, prípadne prerokovať návrh zákona o urbanizme, územnom plánovaní a stavebnom poriadku z dielne našej komory. Súbežne by sa vyhotovovali principiálne naozaj nové systémové a jasné zákony  o urbanizme, územnom plánovaní a stavebnom poriadku, prípadne ich súbor ako jeden zákon s tromi časťami.

Súčasný deformovaný legislatívny stav, úpadok profesijnej odbornosti a vymožiteľnosti práva si neodkladne vyžaduje naozaj nový systémový koncepčný legislatívny poriadok aj pre oblasť stavebníctva, ale aj na prípravu mládeže pre stavebnú činnosť v celom spektre stavebníctva. Iná cesta a „slepé držanie“ sa nezrozumiteľného a komplikovaného návrhu zákona MDaV už teraz znamená pre Slovensko nesmierne škody na životnom prostredí, dlhodobom rozvoji hospodárstva štátu a rozvoja Slovenska.    

 

Ivan Pauer

Zdravý rozum a legislatíva pre Slovenské stavebníctvo a stavebné úrady dostali šancu.

Pán minister dal slovenskej legislatíve pre stavebníctvo šancu na reparát tvorby naozaj NOVÉHO STAVEBNÉHO ZÁKONA. Nech už boli dôvody na stiahnutie akékoľvek, ukončil trápenie s rekonštrukciou a oživením pôvodného návrhu zákona z roku 2006 z čias vlády Mikuláša Dzurindu. Zákon bol veľmi ťažko čitateľný, nezrozumiteľný a vôbec nie koncepčný vychádzajúci zo Slovenských alebo svetových tradícií administrovania, pripravovania a uskutočňovania stavieb.

Predložený zákon vytváral vo svete neexistujúce funkcie územný plánovač, stavebný dozorca, technický dozorca, zrušil pojem „Stavebný poriadok“ a nahradil ho za nič nehovoriaci „Výstavba“, a pod. Nevyžadoval riadenie stavieb bežnou tradičnou funkciou Majster stavebnej výroby, nemal vyhranený systém činnosti stavebného dozoru a stavbyvedúceho.

Tvorcovia absolútne obišli potrebu vykonávania manuálnych aplikačných prác kvalifikovanými remeselníkmi t.j. murármi, tesármi, klampiarmi a pod. čo má u nás viac ako 23 rokov negatívny dopad na potrebu výchovy remeselníkov, ktorí nám dnes akútne chýbajú.

Stiahnutý návrh zákona tiež  obchádzal potrebu vydávania osvedčení odbornej spôsobilosti pre kvalifikáciu Majster stavebnej výroby, Stavbyvedúci a Stavebný dozor podľa  §7, §7a odst.č.1; č.2. a § 22, odst.1 písm.c) a e) zákona Slovenskej národnej rady č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní  v  znení neskorších predpisov v znení zákona Slovenskej národnej rady č.568/2009 o celoživotnom  vzdelávaní v znení neskorších  predpisov. Návrh zákona udržiaval provizórny stav vydávania týchto osvedčení z roku 1992 v zákone č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, v § 1. odst.(1) písm. d) a v § 31. Odst. (2) písm. j), t.j. nevzdelávajúcej organizácii projektantov, ktorá nemá nič spoločné s výrobnou sférou stavebníctva. Na tieto a na mnohé ďalšie ešte väčšie problémy návrhu predloženého zákona poukazuje naša organizácia už od r.2012, ale nebola počúvaná ani s našim návrhom stavebného poriadku, ktorý sme predložili ešte v dec. roku 2012. Ostatne vyše 3000 pripomienok hovorí samo za seba…

Veríme, že Vláda Slovenskej republiky prehodnotí doterajší spôsob tvorby tohto mimoriadne dôležitého zákona a pri tvorbe nového zákona dá prednosť pragmatizmu, systému, tradičným nepolitickým a nekomerčným, vo svete stovky rokov zabehnutým vzťahom, pri príprave a uskutočňovaní stavieb. Zoberme si príklad z pôvodného zákona z roku 1976, ktorý bol pre svoju logiku, systém a konštrukciu vzorom aj pre západoeurópske krajiny. Tvorbu nového zákona treba zveriť hlavne stavebným praktikom a nie teoretikom, obchodníkom a rôznym lobistom.

Autor: Ivan Pauer

So zmiešanými pocitmi sme prijali mediálnu informáciu, že vláda schválila a posunula návrh tzv.“ÚPLNE NOVÉHO stavebného zákona“.

Napriek ku skutočnosti, že pán štátny tajomník Ing.Palko v rozhlasovej debate s poslancom Miroslavom Ivanom tvrdil, že so všetkými organizáciami a združeniami v stavebníctve posledný návrh spracovatelia prerokovali a za naše združenie môžeme potvrdiť, že s nami rokované nebolo a nebol nám ani poslaný návrh zákona. Každú verziu zákona nám poslali naši sympatizanti s požiadavkou o názor, alebo aby sme ho využili ako uznáme za vhodné. Toľko na úvod.

Návrh zákona v parlamente:

Zákon je systémovo chaotický, ustanovenia zo stavebného poriadku sú vložené do úvodu pred územné plánovanie.Uvedieme v skratke niektoré zo základných problémov návrhu:

§ 12, 13 a 14 patria do stavebného poriadku !

§ 12 Nepovolená stavba

 (1) Nepovolenou stavbou je stavba uskutočňovaná bez územného rozhodnutia alebo bez stavebného povolenia, ak sa vyžadujú podľa tohto zákona, a stavba uskutočňovaná v podstatnom rozpore s nimi. Podstatným rozporom sa rozumie taký rozpor uskutočňovanej stavby so zastavovacími podmienkami, ktorý vyžaduje nové stavebné povolenie.

Ustanovenie je nejednoznačné pretože dáva možnosť stavať bez stavebného povolenia na základe územného rozhodnutia, pretože stavebné povolenie je dané ako variantné druhoradé riešenie ako „alebo“. Ustanovenie dáva možnosť obísť stavebné povolenie pretože postačuje mať v územnom pláne lokalitu vyčlenenú ako na výstavbu… Druhá veta toto len potvrdzuje pretože uprednostňuje zastavovacie územné podmienky, ktoré patria do zákona o územnom plánovaní…  Inými slovami som toho názoru, že ak podľa tohto ustanovenia postavíte stavbu na území pre výstavbu podľa územného rozhodnutia, nedopustíte sa nepovolenej stavby a všeto ostatné je zbytočné riešiť, sankčne nie ste stíhateľný. Toto je vlastne stavebné povolenie alebo forma ohlásenia. (Zadné dvierka na čierne stavby)

(2) Stavba sa nepovažuje za nepovolenú, ak počas jej uskutočňovania alebo kolaudácie bolo územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie zrušené správnym orgánom v rámci prieskumu právoplatného rozhodnutia alebo súdom v správnom súdnictve z dôvodu, ktorý stavebník nezavinil. O takejto stavbe sa rozhodne v novom konaní.

 § 13  Neohlásená stavba

(1) Neohlásenou stavbou je stavba uskutočňovaná bez územného súhlasu alebo bez stavebného súhlasu alebo v podstatnom rozpore s nimi. Podstatným rozporom sa rozumie taký nesúlad uskutočňovanej stavby so zastavovacími podmienkami, ktorý vyžaduje nové ohlásenie alebo vyžaduje územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie.

Ustanovenie je nejednoznačné pretože dáva možnosť stavať bez ohlásenia na základe územného súhlasu (viď aj §12 čo je v zásade dtto), pretože stavebný súhlas je daný ako variantné druhoradé riešenie ako „alebo“. Ustanovenie dáva možnosť obísť ohlásenie pretože postačuje mať v územnom pláne lokalitu vyčlenenú na výstavbu a vybaviť si územný súhlas čo nebude problém ak je územie pripravované na zástavbu… Druhá veta toto len potvrdzuje pretože uprednostňuje zastavovacie územné podmienky, ktoré patria do zákona o územnom plánovaní…  Inými slovami som toho názoru, že ak podľa tohto ustanovenia postavíte stavbu na území pripravovanom alebo už určenom pre výstavbu podľa územnéhosúhlasu , nedopustíte sa nepovolenej stavby a všeto ostatné je zbytočné riešiť, sankčne nie ste stíhateľný.

(2) Územným súhlasom sa rozumie písomné oznámenie obce, že súhlasí so zmenou využívania pozemkov podľa ohlásenia.

Toto je vlastne stavebné povolenie alebo forma ohlásenia. (Zadné dvierka na čierne stavby)

(3) Stavebným súhlasom sa rozumie písomné oznámenie stavebného úradu, že súhlasí so stavbou, zmenou stavby alebo stavebnou úpravou podľa ohlásenia.

(14) Zmena stavby

Zmenou stavby sa rozumie prístavba alebo nadstavba existujúcej stavby, …

Prístavbou sa rozumie pôdorysné …

Nadstavbou sa rozumie zvýšenie…

Toto sú totálne zbytočné poučky prenesené zo strednej učňovskej stavebnej školy… Vie to každý laik so vzdelaním ZŠ  …Patrilo by to aj tak do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…

§ 15 Stavebné úpravy

Toto sú totálne zbytočné poučky prenesené zo strednej učňovskej stavebnej školy… Vie to každý laik so vzdelaním ZŠ  …

§ 16 Udržiavacie práce

Toto sú totálne zbytočné poučky prenesené zo strednej učňovskej stavebnej školy… Vie to každý laik so vzdelaním ZŠ  … Patrilo by to aj tak do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…

§ 17 Stavenisko

Toto sú totálne zbytočné poučky prenesené zo strednej učňovskej stavebnej školy… Vie to každý laik so vzdelaním ZŠ  … Patrilo by to aj tak do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…

§ 18 Stavebný denník

Patrí by to aj tak do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…

§ 20 Stavebná dokumentácia

Patrí to do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…

Druhá hlava

Povoľovanie a uskutočňovanie stavieb

§ 61 Projektant nosných konštrukcií

Nezmysel, veď potom by sme museli mať projektanta na nenosné konštrukcie, projektanta na vodorovné konštrukcie a podobne…

§ 62 Kontrolný statik

Myšlienka dobrá ale nerealizovateľná a na Slovensku už vôbec. Chcel by som vidieť statika živnostníka, ktorý bude kontrolovať kolegu ako to urobí... Na zákonnú úradnú kontrolu projektu je potrebný verifikačný úrad tak oko je v zahraničí napr. vo Francúzsku a pod.

§ 63 Stavebný dozorca pre jednoduché stavby (dobrovoľný…)

64 Stavebný dozorca pre vyhradené stavby (dobrovoľný…)
Stavebný dozor rozdelili na dva dozory a z dozoru je dozorca ako vo väznici…

Keď máme povinnú kontrolu, skúšanie a certifikovanie materiálov pre stavby, prečo nemáme aj povinný stavebný dozor kontrolujúci správnosť technologických postupov a zabudovanie týchto materiálov do stavby. To už nevadí že super certifikovaný materiál nám pekár zabuduje nesprávne  a nikto to nemusí skontrolovať ?

Nevymýšľajme nové nikde nefungujúce nezmyselné funkcie aby ktokoľvek mohol zarábať na nových pečiatkach!

Problémom stavebníctva nie sú čierne stavby, tie sú skutočným problémom v rozsahu cca 1-2 % a krycím manévrom pre verejnosť. Problémom je nesystémová legislatíva pre výstavbu zdeformovaná neskutočným množstvom nesystémových zmien počas všetkých doterajších vlád – VŠETKÝCH !!  

Ďalší problém je pyramídový systém dodávateľsko odberateľských vzťahov, vysúťaženie zákazky firmou, ktorá ani nemá zamestnaných stavbárov ale len právnikov, ekonómov a obchodníkov. Je nejasná až chýbajúca zodpovednosť za stavebné dielo, anarchia v oceňovaní všetkých stavebných činnostiach od cien za projekt cez stavebné práce, materiály až po riadiacich a kontrolných pracovníkov a aj tento návrh zákona ktorý vychádza zo stiahnutého zákona z roku 2006 aj keď pomiešali časti stavebného poriadku do úvodu a uzemné plánovanie nadradili nad stavebné konanie a takto to vlastne celé zmiešali aj s územnuým plánovaním a so školskými definíciami na úrovni stavebného odborného učilišťa.

Toto je len výber z množstva problémových ustanovení zákona, nech sa s tým už poslanci potrápia. Najlepšie by bolo začať robiť zákon znovu a poriadne.

Redakcia SASDARS

 

 

 

Napriek posledným mediálnym informáciám o výborne pripravenom návrhu stavebného zákona MDVRR SR si dovolíme pochybovať o jeho použiteľnosti v praxi. Podľa neoficiálnych informácií a okruhu stavebných odborníkov z realizačnej a administratívnej praxe ide o jednu z najkomplikovanejších a najnejasnejších verzií akú sa na viac ako 190 stranách podarilo pripraviť. Že ide o komplikovaný a nejasný návrh nasvedčuje aj skutočnosť, že návrh má až 2309 pripomienok, čo je proti pripomienkam z roku 2013 (priznaných asi 780) až trojnásobok. Môžeme konštatovať, že celkovo od roku 2013 bolo podaných až cca 3000 pripomienok, čo poukazuje na skutočnosť, že návrh je problémový a tiež, že viacerým štátnym úradníkom z iných rezortov začalo výrazne viac na zákone záležať. Z pripomienok a niektorých stretnutí je cítiť, že je problém prejaviť otvorený názor na pripomienkovaný návrh zákona, čo je ľudsky pochopiteľné, preto dúfame, že sa napokon predsa len ktosi rozhodne tento návrh zákona na diskusiu a schválenie do parlamentu radšej nepredložiť.

Sme názoru, že tvorba zákona sa dostala do patovej situácie, ak už nie je v matovej… Za sprievodu kritiky niektorých úradníkov na našu adresu sme v roku 2013 mali v médiách a na konferenciách viacero stanovísk upozorňujúcich, že celá kostra, štruktúra, nástroje a obsah je v návrhu zákona pre dnešné pomery a budúcnosť nepoužiteľná. Naše návrhy na koncepciu, štruktúru, nástroje a ciele rešpektujúce súčasnú administratívnu správu republiky a jej ciele (poriadok a systém vo výstavbe) tvorcami návrhu neboli priamo akceptované. Niektoré naše návrhy sa vďaka iným organizáciám do návrhu predsa len dostali, aj keď nie tie najdôležitejšie.

Chápeme, že zlepovať „nový“ zákon na zdeformovanom už takmer nefunkčnom základe centralistického takmer 48 rokov starého zákona, vychádzať z legislatívneho zámeru pravdepodobne ešte z roku 2006 za Dzurindovej vlády a z prakticky 3000 pripomienok nie je pre spracovateľov vôbec jednoduché a sotva úspešne a zmysluplne uskutočniteľné.

To je vlastne z objektívneho pohľadu pri riešení iných priebežných pracovných úlohách úradníkov na ministerstve určite aj nemožné !…

Vynára sa logická otázka, prečo sa zlepuje nový zákon so starou štruktúrou odtrhnutou od reality s poprehadzovanými paragrafmi  slovnými equilibristikami vytvárajúc tak dojem novosti na viac ako 190 stranách, mnohokrát s duplicitnými a vzájomne si odporujúcimi §-mi ? Je to zámer, náhoda, nedostatočná znalosť problematiky, príliš veľa protichodných záujmov rôznych skupín ako to naznačil aj pán štátny tajomník v TV reportáži ?

Pán profesor Cyril Northcote Parkinson v jednej zo svojich kníh kedysi napísal o úradníkoch a tvorbe zákonov v koloniálnom Anglicku na ministerstve námorníctva toto (volne preložené):

1)  Keď ministerstvo musí vypracovať nový zákon a nevie ako, alebo nemá skutočný záujem zákon pripraviť, vytvorí 50 člennú komisiu z rôznych odborov, ktorí sa nikdy nedohodnú, budú zasadať niekoľko rokov až sa napokon práce  na zákone tak skomplikujú, že ich napokon ukončia pre jeho „neaktuálnosť“ a komisiu rozpustia…

2) Keď ministerstvo potrebuje vypracovať nový zákon, pretože ho potrebuje a vie čo s ním chce dosiahnuť, vytvorí 1 až 3 člennú skupinu z odborníkov v odbore a za niekoľko týždňov až mesiacov má pripravený zákon na schválenie v snemovni…

Sme presvedčení, že menej škôd na všetkých úrovniach sa spôsobí, keď sa pokračovanie “tvorby zákona” zastaví a začne sa znovu na nových základoch podľa novej štruktúry vhodnej pre Slovensko s jasnými nástrojmi a cieľom. Záleží však na tom, či je zámer prijať hocijaký zákon za každú cenu len aby bol a vykázala sa doterajšia činnosť ako úspešne zavŕšená, alebo je záujem pripraviť a prijať skutočne účinný, jednoduchý zákon použiteľný pre celú spoločnosť a potreby štátu a jeho rozvoj…

Vo svete je všeobecne známe, že stavebníctvo je obrazom stavu hospodárstva a ekonomiky štátu. Na Slovensku je stavebníctvo od roku 1990 v neustálom poklese ak nepočítame krátke obdobie výstavby skladov, hypermarketov a montážnych hál. Samozrejme Stavebný zákon nie je všeliekom na legislatívu a rozvoj, ale je tu šanca dať nový pevný a nekomplikovaný základ na ktorý je možné stavať ďalšiu nadväzujúcu legislatívu rozvíjajúcu zamestnanosť a našu ekonomiku.

 

 

 Ivan Pauer
prezident SASDARS
 

 

Nájdete na stiahnutie aj na : https://lt.justice.gov.sk

Zdroj : https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=1113&matEID=7427&drCommentDocFREID=-1&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1

 

Agentúra SITA dňa 26.08.2014 18:16  zverejnila informáciu o stave medzirezortného pripomienkovania nového stavebného zákona. Informoval  hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Martin Kóňa. MDVRR SR obdržalo 2309 pripomienok od 64 subjektov z toho bolo 1143 závažných. Čo sa týka kvantity podaných pripomienok je to trojnásobok voči pripomienkam v roku 2013 (niečo cez 700). Bližšie informácie SITA zverejnených v denníku PRAVDA čítajte TU. Naše združenie podalo 28 závažných pripomienok hlavne tém týkajúcich sa vyžadovania odbornosti a kontroly od prípravy stavieb až po ich ukončenie v celom spektre prierezu Slovenského stavebníctva a stavebnej činnosti vôbec. Obyčajná pripomienka sa týkala návrhu aby zákon v tejto konštrukcii nebol prijatý ako zákon ale iba ako jeho novela a začal sa pripravovať skutočne nový, zrozumiteľný a jednoduchý zákon. Súčasne si dovoľujeme poukázať na fakt, že podľa doposiaľ preskúmaných materiálov je naša organizácia zrejme jedinou, ktorá sa tejto téme odbornosti navrhovania, príprave a uskutočňovania stavieb venovala a ako jediná požaduje a špecifikuje odbornosť aj u aplikačných – remeselných, robotníckych a pomocných činností, ktoré môžu stavbu fyzicky realizovať. Jadro obsahu našich pripomienok sme zverejnili na stránke našich aktualít dňa 17.8.2014. Náš kompletný materiál je na stiahnutie TU. Budeme sledovať ďalší vývoj tvorby a schvaľovania tohoto aj v iných krajinách jedného zo základných hospodársko ekonomických zákonov majúcich dopad na celú spoločnosť.

Ivan Pauer 28.8.2014

SASDARS-PRIPOMIENKY-MZP-2014

Zdroj : https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=1113&matEID=7427&drCommentDocFREID=-1&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1

Vznesene_pripomienky-lt.justice.gov.sk-MZP-2014

Nájdete na stiahnutie aj na : https://lt.justice.gov.sk