Nedostatok kvalifikovaných pracovných síl v stavebníctve môže ovplyvniť len MDVRR a MŠVVŠ a kvalitná legislatíva.

Na stavebnom trhu dlhodobo chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Podľa Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb SASDARS je to prirodzený dôsledok zdeformovaného systému vzdelávania na všetkých stupňoch. Ministerstvo školstva a MDVRR riešenia odkladali a dnes na to môžu doplatiť štátne zákazky zníženou kvalitou a zvýšenou cenou.

Po roku 1990 sa na základných školách rôznymi opatreniami odstránili všetky formy polyfunkčnej výuky, teda práca s drevom, kovom, pestovateľské práce a pod. Zanikla tiež praktická výuka technikov v zrušených slovenských podnikoch v oblasti strojárstva a stavebného priemyslu. V stredoškolskom a vysokoškolskom vzdelávaní sa v súčasnosti uprednostňujú hlavne humanitné smery, marketing, manažment, obchod a iné nevýrobné odbory. „Takto sme si v niekoľkých generáciách sami zlikvidovali záujem o výrobné odvetvia hlavne v tých našich, niekoľko sto rokov budovaných tradičných kľúčových odvetviach ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a strojárstvo. Naše školstvo za posledné dve desaťročia vyprodukovalo množstvo neupotrebiteľných politológov, sociológov, enviromentalistov, ekonómov, rôznych manažérov a analytikov na všetko možné.“

Dnes v slovenskom stavebníctve akútne chýbajú remeselníci prakticky z celého jeho spektra – klampiari, tesári, kúrenári i murári. Skúsení i mladší remeselníci sa úspešne uplatňujú prakticky vo všetkých riadiacich a kontrolných funkciách priamo na stavbách a v projekciách v zahraničí a nemajú záujem vrátiť sa v aktívnom veku domov. „O manuálne remeselné profesie drvivá väčšina našej mládeže už nemá záujem. V rodinách a na školách sme našu mládež naučili vo všetkom spoliehať sa na počítače a úspešne ju naďalej odlučujeme od reálneho života.

Riešením môže byť len zmena vo vzdelávacom systéme na všetkých stupňoch. Je potrebné znovu zaviesť základy polyfunkčnej výuky na základných školách a podporovať praktické vyučovanie na stredných školách. „Tieto opatrenia môže ovplyvniť len Ministerstvo školstva v spolupráci s MDVRR. Je potrebné celoplošne prehodnotiť systém nášho vzdelávania hlavne na školách prvého a druhého stupňa, následne na odborných a stredných školách, vrátiť stavebníctvu klasické celosvetovo uznávané štandardy kvalifikácií v celom spektre. Ku tomu je však potrebná kvalitná legislatíva v podobe skutočne úplne nového Stavebného zákona.“

Nevyhnutné je tiež zaviesť efektívne vzdelávanie pracovníkov v stavebnom sektore. Doterajší spôsob osvedčovania odbornej spôsobilosti pre výrobné činnosti prostredníctvom SKSI je nefunkčný, organizácia od roku 2009 nespĺňa podmienky osvedčovania pre stavebnú výrobu podľa zákona č. 455/1992 Zb. živnostenský zákon v § 7 odst.1. a tiež v §7a. a §22. a zákona č. 568/2009 Zb. „O celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. „Naopak naša organizácia SASDARS, ktorá je už takmer tretí rok pripravená a akreditovaná Ministerstvom školstva, vedy a výskumu SR vykonávať vzdelávanie stavebníkov ministerskí úradníci MVSR, MDVRR SR a SKSI od akreditačného procesu doposiaľ bránia preskúšavať a následne vydávať osvedčenia odbornej spôsobilosti pre kvalifikáciu stavbyvedúci a stavebný dozor.“ Podľa mojich skúseností ministerstvá a niektoré stavovské a iné lobbyngové organizácie v stavebníctve neuznávajú a považujú za zbytočnú, vo svete všeobecne známu a u nás na stavbách 23 rokov chýbajúcu kvalifikáciu majster stavebnej výroby.

Čo sa týka vydávaní osvedčení Odbornej spôsobilosti pre stavbyvedúceho a Stavebný dozor, SKSI v skutočnosti vydáva „Osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti“ neakreditovanou autorizačnou komisiou projektantov po 2 – dňovom seminári. Tento stav trvá už roky a kvalita výrobných stavebných odborníkov klesá, čo dosvedčujú aj medializované poruchy a havárie a sťažnosti stavebníkov. Paradoxne sama SKSI si sťažuje na klesajúcu odbornosť vo výrobnej sfére a zubami nechtami sa bráni aby osvedčovala a skúšala iná organizácia ako SKSI…

Vyvstáva otázka, či je slovenské stavebníctvo, jeho legislatíva a odbornosť naozaj len vecou lobbyingu, osobných záujmov, a nie zdravého rozumu, kvality a bezpečnosti.

Autor: Ivan Pauer

Zdravý rozum a legislatíva pre Slovenské stavebníctvo a stavebné úrady dostali šancu.

Pán minister dal slovenskej legislatíve pre stavebníctvo šancu na reparát tvorby naozaj NOVÉHO STAVEBNÉHO ZÁKONA. Nech už boli dôvody na stiahnutie akékoľvek, ukončil trápenie s rekonštrukciou a oživením pôvodného návrhu zákona z roku 2006 z čias vlády Mikuláša Dzurindu. Zákon bol veľmi ťažko čitateľný, nezrozumiteľný a vôbec nie koncepčný vychádzajúci zo Slovenských alebo svetových tradícií administrovania, pripravovania a uskutočňovania stavieb.

Predložený zákon vytváral vo svete neexistujúce funkcie územný plánovač, stavebný dozorca, technický dozorca, zrušil pojem “Stavebný poriadok” a nahradil ho za nič nehovoriaci “Výstavba”, a pod. Nevyžadoval riadenie stavieb bežnou tradičnou funkciou Majster stavebnej výroby, nemal vyhranený systém činnosti stavebného dozoru a stavbyvedúceho.

Tvorcovia absolútne obišli potrebu vykonávania manuálnych aplikačných prác kvalifikovanými remeselníkmi t.j. murármi, tesármi, klampiarmi a pod. čo má u nás viac ako 23 rokov negatívny dopad na potrebu výchovy remeselníkov, ktorí nám dnes akútne chýbajú.

Stiahnutý návrh zákona tiež  obchádzal potrebu vydávania osvedčení odbornej spôsobilosti pre kvalifikáciu Majster stavebnej výroby, Stavbyvedúci a Stavebný dozor podľa  §7, §7a odst.č.1; č.2. a § 22, odst.1 písm.c) a e) zákona Slovenskej národnej rady č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní  v  znení neskorších predpisov v znení zákona Slovenskej národnej rady č.568/2009 o celoživotnom  vzdelávaní v znení neskorších  predpisov. Návrh zákona udržiaval provizórny stav vydávania týchto osvedčení z roku 1992 v zákone č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, v § 1. odst.(1) písm. d) a v § 31. Odst. (2) písm. j), t.j. nevzdelávajúcej organizácii projektantov, ktorá nemá nič spoločné s výrobnou sférou stavebníctva. Na tieto a na mnohé ďalšie ešte väčšie problémy návrhu predloženého zákona poukazuje naša organizácia už od r.2012, ale nebola počúvaná ani s našim návrhom stavebného poriadku, ktorý sme predložili ešte v dec. roku 2012. Ostatne vyše 3000 pripomienok hovorí samo za seba…

Veríme, že Vláda Slovenskej republiky prehodnotí doterajší spôsob tvorby tohto mimoriadne dôležitého zákona a pri tvorbe nového zákona dá prednosť pragmatizmu, systému, tradičným nepolitickým a nekomerčným, vo svete stovky rokov zabehnutým vzťahom, pri príprave a uskutočňovaní stavieb. Zoberme si príklad z pôvodného zákona z roku 1976, ktorý bol pre svoju logiku, systém a konštrukciu vzorom aj pre západoeurópske krajiny. Tvorbu nového zákona treba zveriť hlavne stavebným praktikom a nie teoretikom, obchodníkom a rôznym lobistom.

Autor: Ivan Pauer

Poslednou dobou sa na nás verejnosť a niektorí publicisti obracajú s otázkou či môžu migranti vyriešiť otázku problémov s chýbajúcimi pomocnými robotníkmi, remeselníkmi a špecialistami v Slovenskom stavebnom trhu vo vzťahu k súčasnej masovej migrácie hlavne mladých mužov z arabských islamských krajín?

V prvom rade si odpovedajme na otázku, čo Slovensko spravilo na podporu vzdelávania našich detí od zmeny ekonomicko-politického systému po roku 1990. Slovenské školstvo hlavne na základných školách rôznymi “modernizačnými” úpravami zlikvidovalo celú polyfunkčnú výuku (práca s drevom, kovom, pestovateľstvo a pod.).

Vďaka zruinovaniu Slovenského strojárstva a stavebného priemyslu po roku 1990 resp.1992 na našich odborných školách a priemyslovkách zanikla prepotrebná nenahraditeľná praktická výuka študentov počas ich teoretického štúdia v týchto zaniknutých podnikoch.

Po zmene spoločenského a politického systému sa vo vzdelávaní doposiaľ uprednostňujú hlavne humanitné smery, marketing, manažment, obchod a iné nevýrobné odbory. Takto sme si v niekoľkých generáciách sami zlikvidovali záujem o výrobnú činnosť hlavne v tých našich, niekoľko sto rokov budovaných tradičných kľúčových odvetviach ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a strojárstvo. Naše školstvo za posledné dve desaťročia vyprodukovalo množstvo neupotrebiteľných politológov, sociológov, enviromentalistov, ekonómov, rôznych manažérov a analytikov na všetko možné.

Teraz nám v stavebníctve akútne chýbajú remeselníci prakticky z celého jeho spektra (klampiari, tesári, kúrenári, murári a i.). “Starí” remeselníci sú v zahraničí a nemajú záujem vrátiť sa v aktívnom veku domov a mladí šikovní, u nás vyštudovaní, ktorí sa v zahraničí uchytili splývajú s domácim obyvateľstvom a nemajú záujem vrátiť sa. Platí to aj na stredoškolsky vzdelaných technikov, ktorí sa úspešne uplatňujú prakticky vo všetkých riadiacich a kontrolných funkciách priamo na stavbách a v projekciách na západe EU.

O manuálne remeselné profesie drvivá väčšina našej mládeže už nemá záujem. V rodinách a na školách sme našu mládež naučili vo všetkom spoliehať sa na počítače a úspešne ju naďalej odčujeme od manuálnej práce.

Tých niekoľko mladých šikovných programátorov o ktorých sa občas dozvieme z médií neznamená, že toto je to jediné a správne smerovanie mládeže potrebné pre rozvoj Slovenskej ekonomiky, hospodárstva a vôbec jej budúcnosti. Množstvo našej mládeže po skončení teoretickej výuky nevie v praxi pracovať so svojimi teoretickými znalosťami, ktoré sa v školách naučili a nevedia prijímať a následne aplikovať vo svojej praxi nové poznatky. Akýsi novinár sa raz opýtal Steva Jobsa (zakladateľ Apple corp.) či sa jeho deti tiež učia cez počítače. Dostal odpoveď: “Ja nechcem mať z detí hlupákov…”

Po dvadsiatichtroch rokoch modernizácie nášho školstva objavujeme “Ameriku” a znovu zavádzame polyfunkčnú výuku odvolávajúc sa na západoeurópske moderné vzdelávacie vzory, ktoré prevzali od nášho socialistického vzdelávacieho systému už koncom 60-tych rokov min.storočia, a ktorý sme po roku 1992  zavrhli…

V poslednej dobe hlásanú ideu, že arabskí migranti u nás nahradia chýbajúcich stavebných remeselníkov a technikov považujem iracionálny nápad na úrovni snov alebo bezuzdnej propagandy. Uvedomme si, že títo mladí migrujúci muži nepoznajú našu kultúru, reč, tradície, sociálne vzťahy, nemajú nijakú znalosť o našich technických normách a technologických predpisoch, nepoznajú vôbec nič o našom spôsobe výstavby a bezpečnostných predpisoch a pod. Aby som nebol napadnutý z netolerancie iných kultúr a k migrantom, musíme si uvedomiť, že vzhľadom na naše podmienky a kritériá ich odborná úroveň, ktorú so sebou prinášajú pre naše stavebníctvo,  im podľa medializovaných informácií s vysokou pravdepodobnosťou dovoľuje vykonávať len tie najhrubšie pomocné manuálne práce.

Ak chceme aby migranti pracovali ako odborní kvalifikovaní remeselníci, musíme ich najprv socializovať na Slovenské prostredie a potom ich vzdelať v danom odbore ak vôbec majú základné vzdelanie. Nedokázali sme to od druhej svetovej vojny s našou najväčšou menšinou ani vďaka euro dotáciám na ich prispôsobenie, pričom rešpektujem jedincov z tých stotisícov, od ktorých si môžeme brať aj príklad.

Tu sa vo väzbe k skôr uvedenému dostávame k jadru problému. Podľa môjho názoru je oveľa pragmatickejšie a ekonomickejšie venovať úsilie na prilákanie Slovenskej mládeže do odborných škôl v ktorých získajú remeselné zručnosti.

Vynakladať nemalé prostriedky na znovu vzdelávanie dospelých migrantov, ktorí so sebou prinášajú zásadne odlišné niekoľko storočné generačné pracovné návyky ak ich vôbec majú, považujem z hľadiska nášho národného hospodárstva za neefektívne. Títo migranti tak či tak zo Slovenska neskôr odídu do bohatších európskych krajín za lepším zárobkom, čím sa vôbec ani v médiách netaja, a povedzme si pravdu, ani sa im nečudujem.

Považujem za reálne predpokladať, že tí čo na Slovensku zostanú, budú pre Nemeckú a vôbec západoeurópsku ekonomiku nepotrební. U drvivej väčšiny migrantov môžeme predpokladať, že tu nezostanú pracovať, aj keď do nich vložíme akokoľvek veľké prostriedky na miestnu socializáciu a vzdelanie.

Takže záverom z pohľadu národohospodára, ideu o investovaní do migrantov dúfajúc, že potom nimi nahradím nedostatok stavebných odborníkov na Slovensku považujem ilúziu a nesplniteľný sen.

Ako som uviedol, efektívnejšie pre Slovenskú ekonomiku je nevyhnutné ešte viac prehodnotiť systém nášho vzdelávania hlavne na školách prvého a druhého stupňa, následne na odborných a stredných školách, vrátiť stavebníctvu klasické celosvetovo uznávané štandardy kvalifikácií v celom spektre a prestať vychovávať zbytočné odbornosti pre stavebníctvo, ktoré nikto nepožaduje. Ku tomu je však potrebná kvalitná legislatíva, ktorú nemáme a tak skoro ani nebudeme mať ani po prípadnom schválení tzv.”Nového stavebného zákona” ktorý je momentálne v druhom čítaní v parlamente.

Treba seriózne propagovať, pripravovať a zvyšovať záujem našej mládeže o remeselníctvo, majstrov stavebnej výroby, stavbyvedúcich, stavebných dozorov, prípravárov a i. Moje niekoľkoročné skúsenosti a mojich kolegov hovoria, že je to však tiež na úrovni sna, pretože zodpovední úradníci na ministerstvách radi hovoria o potrebe zmeny prístupu k odbornému vzdelávaniu pre stavebníctvo, ako ho podporujú a čo všetko pre to robia. V skutočnosťi ich činy potvrdzujú, že nemajú o toto skutočný záujem pokiaľ nejde o vzdelávacie programy niekoho známeho a jeho súkromný záujem, alebo záujem silnej zahraničnej firmy, prípadne finančnej skupiny, proti ktorej nič nezmôžu.

Nespoliehajme sa a vôbec nesnívajme o tom, že tento masový príliv migrantov vyrieši otázku chýbajúcich pomocných pracovníkov, remeselníkov a technikov nie len na Slovensku, ale ani v Európe. Vyriešia len klesajúcu populačnú krivku Európanov a žiaľ už aj nás …

Autor Ivan Pauer.

Napriek tomu, že po celú dobu prípravy tzv. “nového stavebného zákona” má ku nemu naša organizácia zásadné výhrady,  v záujme kvality a bezpečnosti stavieb na Slovensku v mene organizácie SASDARS Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby aj touto cestou navrhujeme aby parlament schválil aspoň toto navrhované minimum z minima v prípade, že zákon proti zdravému rozumu, logike a celosvetovým tradíciám v stavebnej činnosti budú musieť schváliť :

A) aby v pripravovanom zákone v časti 1. Štvrtá časť zákona v Prvej hlave „Základné ustanovenia“ v § 56 „Vyhradené činnosti vo výstavbe“ v súlade s tradičnými činnosťami a bežnou praxou na Slovensku a vo svete je potrebné zrušiť pôvodné definície a nahradiť ich v logickej súvislosti nasledovne:

(2) Vyhradenými činnosťami vo výstavbe sú
a) Architekt1),
b) Krajinný architekt2),
c) Projektant3),
d) Verifikovanie projektu – (kontrola)3),
e) Majster stavebnej výroby3),
f) Stavbyvedúci3),
g) Stavebný dozor3),
h) Koordinácia bezpečnosti práce na stavenisku3),
i) Energetické hodnotenie budov4),
j) Geodet5),
k) Geotechnik3).

Vysvetlivky:

 
1) §4, 4a a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
2) §5 odst.č. (1), č.(2) písm. a) až f) odst.č.3č.4, č.5 a č.6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
3) §7, §7a odst.č.1; č.2. a § 22, odst.1 písm.c) a e) zákona Slovenskej národnej rady č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní  v  znení neskorších predpisov v znení zákona Slovenskej národnej rady č.568/2009 o celoživotnom  vzdelávaní v znení neskorších  predpisov.
 4) §4a ods. 1 písm. a) zákona č. 555/2005 Z.z. v znení zákona č. 300/2005 Z.z.
 5) §6 písm. d) až j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s navrátením prvostupňovej riadiacej kvalifikovanej funkcie „majster stavebnej výroby je nevyhnutné doplniť a špecifikovať jeho funkciu nasledovne :

(5)   Vykonávať prvostupňovú riadiacu činnosť uskutočňovania stavieb a kvalifikáciu Majster stavebnej výroby3) podľa § 56 odseku č.(2) písm. e) môže kvalifikovaná osoba, ak má vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie a odbornú spôsobilosť v danom stavebnom odbore:
1.  Pozemné stavby,
2.  Technické zariadenie budov,
3.  Inžinierske stavby,
4.  Hydromeliorácie,
5.  Lesné a poľnohospodárske stavby.

B)   V §59 navrhujeme odsek (1) upraviť a zmeniť nasledovne :

Pre účely tohto zákona pri uskutočňovaní stavby môžu kvalifikované odborné aplikačné činnosti vykonávať len osoby so vzdelaním v príslušnom technickom stavebnom odbore. Týmito osobami sú :

a) ktoré úspešne absolvovali stredné odborné vzdelanie ukončené skúškou a výučným listom,

b) základné aplikačné kvalifikácie  sú:
– murár
– murár obkladač
– murár dláždič
– tesár
– stolár
– strechár, pokrývač
– klampiar
– inštalatér (voda, kanalizácia, kúrenie, plyn)
– elektromechanik (elektroinštalatér)
– montér suchých stavieb,
– železobetonár (armovač)
– stavebný zámočník
– technik informačných a telekomunikačných technológií
– maliar
– podlahár

c) iné aplikačné kvalifikácie, ktoré sú obsiahnuté v projekte stavby a nie sú obsahom odseku (1) písmeno b) musia spĺňať kvalifikačné a odborné kritériá podľa § 59 odst.(1) písmeno a) nutné pre výkon danej činnosti a odbornosti.

Ďalej požadujeme aby v zákone bolo ustanovené, že každá kvalifikovaná osoba vo výrobnej sfére zhotovovania stavieb musí prejsť odbornou prípravou pre získanie danej kvalifikácie a  odbornej spôsobilosti. Takáto osoba sa musí zúčastňovať periodického celoživotného aktualizačného vzdelávania najmenej 1 krát za 24 mesiacov a musí ho úspešne absolvovať preskúšaním s vydaným osvedčením o aktualizácii odbornej spôsobilosti. Bez odbornej prípravy a priebežného úspešného vzdelávania nemôže pokračovať vo výkone svojej kvalifikácie ako samostatná osoba. To isté musí platiť aj pre autorizovanú osobu t.j. osobu vyhotovujúcu autorské dielo (projekt) podľa uvedeného odstavca A) odseku (2) písm. a),b), c), d), h) a k).

Autor: Ivan Pauer

PREHĽAD NÁVŠTEV A STIAHNUTÍ NÁVRHU STAVEBNÉHO ZÁKONA SASDARS

ZA OBDOBIE 01-23. december 2014

statistika_23.12.2014